Zbohom sloboda!

Autor: Miriam Novanská | 30.6.2006 o 8:05 | Karma článku: 16,30 | Prečítané:  5803x

Tak a dorazilo leto! A s ním enormný nárast pompéznych udalostí s názvom – anglická svadba. Minule som sa dočítala, že viac ako dve tretiny všetkých britských svadieb sa konajú v lete. Ani sa nečudujem, šanca na deň bez dažďa sa podľa mojich odhadov zvyšuje z mizivého pol percenta počas zvyšku roka tak asi na 10% v letných mesiacoch. A samozrejme, ktorá svadba by sa zaobišla bez skvelej predohry s názvom Rozlúčka so slobodou? A tak tu máme teda špičku sezóny Stag a Hen parties.

K Hen parties sa radšej vyjadrovať nebudem. Však som žena – no budem si špiniť do vlastného hniezda? Však to poznáme – skupiny podnapitých mladých žien v pofidérnych zvrškoch a blikajúcich rožkoch na hlavách huláka po uliciach. Ale o chlapoch som chcela. 

Keďze lietam domov na Slovensko dosť často, tiež mi neušlo, že masy anglických mladých a nie až tak mladých mužov, lúčiacich sa so slobodou už stihli objaviť krásy Bratislavy a hlavne lacného piva. Vždy sa veľmi teším, keď si na nedeľný skorý ranný let naspäť do Bratislavy zasadne veľa mňa v lietadle omámené, smrdiace, grgajúce a nevyspaté indivíduum, ktoré pilo celú piatkovú a sobotnú noc až do rána a ich plánom je prespať celú cestu domov (a úspešne pri tom v sebe udržať obsah žalúdka). Minule sa ma jeden z nich snažil vehementne vyhodiť z môjho sedadla a pod nos mi strkal ako dôkaz svoj palubný lístok s číslom môjho miesta. Až na drobný detail – ten palubný lístok bol z jeho cesty do Bratislavy a nie preč z nej. To ho však neodradilo a rozhodol sa prisadnúť si tak či tak, že mi bude spríjemňovať cestu späť. Chvalabohu, po niekoľkých minutách to jeho telo vzdalo a zobudil sa až „doma“.

Pred niekoľkými týždňami som zažila na letisku hotový cirkus – jeden z mladíkov upadol do komatického spánku v odletovej hale a jeho kamaráti sa zabávali jeho okopávaním a premiestňovaním jeho nehybnej schránky hore dole po hale. Jeho telo spadlo niekoľkokrát s takým rachotom na dlážku, že som bola presvedčená, že padla jeho posledná hodina. Ukázala sa aj bezpečnostná služba, ale vysvitlo, že jeden z nich si mladíkov pamätá zjavne z niektorého víkendového krčmového výjazdu a namiesto upozornenia začalo priateľské potľapkávanie po chrbátoch a hulákanie v lámanej angličtine, takže nakoniec sme boli radi, že si nekopli aj oni. Som za každú srandu, a zvyčajne výmysly podnapitých skupiniek lúčiteľov sa so slobou považujem za miestny anglický folklór, ale toto bolo už aj na mňa veľa.

Nedávno som však zažila čosi nezvyčajné, čo mi ukázalo, že nielen my máme názor na nich, ale naopak, aj oni na nás. Bol bank holiday weekend a tak som sa vracala do Londýna namiesto nedele v pondelok a a spolu so mnou aj známe skupinky mladých mužov chystajúcich sa v blízkej dobe na akt obrúčkovania. Títo však boli akýsi tichší, kultivovanejší a - počernejší. Skupinka, ktorú by anglické, politicky korektné média nazvali Asian. Jeden z nich sedel v lietadle vedľa mňa a pre zmenu bolo príjemné cítiť namiesto alkoholických výparov mydlo a vodu po holení. V lietadle sa nevykecávam a väčšinou hneď schovám hlavu do nejakej knihy, ale neušlo mi, že ma mladík hypnotizoval pohľadom, až to nevydržal a prihovoril sa mi.

A tam sme sa pustili do reči. Vysvitlo že ich je 40. Päť z nich sa tento rok žení, tak to pospájali do jednej veľkej akcie. Rodení angličania, ale korene kde kade po Ázii – Malajzia, India, Pakistan. Slušne som sa opýtala, ako sa im páčilo a čakala klasické litánie o lacnom pive a pekných dievčatách. Dozvedela som sa však nasledovné. Lietadlo do Bratislavy meškalo asi 8 hodín, takže prišli o celý deň pobytu. Hotel Danube bol fajn – ale ako vegetariáni sa však veľmi nenajedli ani tam, ani v meste. Navyše reštaurácie nemali záujem o veľké skupiny, ani keď sa rozdelili na niekoľko skupiniek. Taxikári sa ich večne pokúšali okradnúť, lebo predpokladali, že sú opití. Každý z nich im núkal odvoz do erotických salónov a častovali ich nadávkami, keď odmietli. Do väčšiny nočných podnikov ich nechceli pustiť. „Bielych púštali, ale nás nie a ani sa tým netajili“, sklamane mi vykladal prísediaci. Jediný klub, kde sa poniektorí dostali bol Charlie’s, ale nikto tam s nimi nechcel hovoriť. Viete, pracujem pre investičnú banku a precestoval som celý svet od Tokia až po Kapské Mesto. Ale nikde ma toľko ľudí neodignorovalo, ako u Vás. „Čudujem sa, že so mnou hovoríte Vy“, oznámil mi nakoniec. „Veď ste Slovenka, či nie?“

Ehmmm, áno, som. Aj keď v tú chvíľu sa mi k tomu priznalo celkom ťažko. Možno videl moje rozpaky, pretože sa iba usmial a vyhlásil: ”Ale inak bolo fajn. Bratislava je veľmi pekné mesto. A teraz už môžem povedať, že som sa rozprával aj so živou Slovenkou”, rozosmial sa na záver.

Niekedy mám strašnú chuť sa nakopať. Aj Vy?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Podozrivé inzeráty lákajú na zdravotné pomôcky. Sú to šmejdy

Načúvací prístroj alebo strojček, ktorý narovnáva krivý palec na nohe, by si ľudia mali vyberať u lekára, nie v inzerátoch.

KOMENTÁRE

Komédia na súdoch. Prečo nie sú prípady Majského a Čuňu uzavreté

Treba sa pýtať, kde sme urobili chybu.


Už ste čítali?