Image je nanič (hlavne ten môj)

Autor: Miriam Novanská | 25.7.2006 o 11:58 | Karma článku: 15,52 | Prečítané:  4748x

Minulú sobotu krstili futbalisti a fanúšikovia Arsenalu nový štadión. Vraj je skvelý. Presvedčte sa sami. Krstiny boli trocha s nádychom nostalgie – futbalová legenda Dennis Bergkamp sa po 11 rokoch, 423 zápasoch a 120 góloch v drese Arsenalu lúčil so svojou kariérou. A koho iného by si vybral na rozlúčkový zápas, ako mužstvo, s ktorým vyrástol vo veľkú hviezdu – Ajax Amsterdam. Zápas to vraj bol skvelý, posledných 10 minút si dokonca zahral vo farbách Ajaxu aj Marco van Basten. Ale vlastne nie o tom som chcela. Pre zmenu trocha o sebe. A o tom, prečo ma už ani striptérky nemajú radi!

Hlava našej rodiny (teda tak nejako si to tí chlapi o sebe namýšlajú) sa rozhodla na vyššie spomínaný zápas totiž vybrať. Ich firma kúpila na celú sezónu pár sedadiel na novom štadióne v sekcii pre korporátnych klientov a vraj tam mienia vodiť a zabávať súčasných a potenciálnych klientov. Mám silné podozrenie, že klienti sa tam budú vyskytovať málokedy a daná investícia bude slúžiť našim chlapom ako príležitosť na nenápadné pravidelné opušťanie rodinného krbu, ale nemám obzvláštnu túžbu sa týmto fenoménom hlbšie zaoberať, keďže moje víkendové návštevy telocvične tiež slúžia skôr účelom klebetným ako telo rozvíjajúcim, takže debata by to bola zrejme dlhá.

A tak si chlapi vychutnali futbal, pár pív, večeru a ďalších pár pohárikov a mierne rozveselení prišli na to, že sú skoro dve hodiny v noci a široko-ďaleko ani jeden taxík. Padla spásonosná myšlienka – kde inde budú ešte taxíky ako pred známym striptízovým klubom? A tak slovo dalo slovo, chlapci si to odpochodovali na Tottenham Court Road a keď už tam raz boli, no nezájdu na chvíľu dnu? (toto je oficiálna chlapská verzia historky o návšteve striptízového klubu – posúdenie jej vieryhodnosti nechám na čitateľoch).

 A tak netrvalo dlho a pýcha nášho ľudstva bola veselo pousádzaná na kožených sedačkách, šampanské tieklo prúdom a dlhonohé blondínky sa začali trúsiť k stolu a presviedčať prítomných pánov o potrebe súkromného tančeka na dobrú noc. Ten môj tiež čoskoro vyfasoval svoju „zvádzačku“ a pustili sa do reči (zrejme o anglickom počasí, predpokladám). Po chvíli, posilnená prítomnosťu známeho prízvuku, padla otázka:“ Are you from Slovakia?“. Prekvapenej dievčine padla sánka. „Áno a odkiaľ to vieš?“

„Ááááále..... Moja priateľka je Slovenka. A skadiaľ si? Z Bratislavy?“

„Nie, z menšieho slovenského mesta, určite nepoznáš.“

„Ale však povedz, Slovensko trocha poznám!“

„Nové Mesto nad Váhom, to nepoznáš, to je taký zapadákov.“

„ Hej, Miriam je z Nového Mesta, jasné, že to poznám!“

Tu nastala v konverzácii prestávka. Slečna pobledla a mierne znervóznela. Nakoniec preriekla:“ Ona je z Nového Mesta? Miriam, aká Miriam?“

„Miriam Novanska, určite nepoznáš, zase také malé mestečko to nie je.“

V tej chvíli slečna uvážila, že čo je veľa, to je dosť a že £20 libier za súkromný tanček nie je zďaleka dostatočnou odmenou za to, aby za jej rodičia, pyšný na jej úspechy v ďalekej zemi, kde ich dcéra pracuje oficiálne zrejme ako účtovníčka, alebo nebodaj kreatívna manažérka v reklamnej agentúre, dozvedeli pôvod jej nezvykle zaujímavých príjmov. A tak sa nesmierne rýchlo rozlúčila a vytratila z dohľadu.

A tak moja polovička prišla o spoločníčku (konverzačnú, samozrejme) na končiaci sa večer a ja naopak som prišla k historke, prerozprávanej o pol štrvtej nadránom (ja stav prebudeno- ospalý, on stav pripito-rozšafný) o tom, že človek už ani len meno a pôvod svojej frajerky nemôže spomenúť bez toho, aby od neho ľudia utekali. „Čo to Ty máš na tom Slovensku za image“, dožadoval sa odpovede môj inkvizítor.

Image je vraj nanič. Ale aj tak prisahám, že nepoznám žiadnu slečnu z Nového Mesta nad Váhom, ktorá by sa mala vyskytovať v týchto anglických zemiach. Veď ja vlastne nepoznám nikoho z Nového mesta nad Váhom. Naozaj! (Rodičia, drahí príbuzní a priatelia, prosím odpusťte mi, ale tu ide o moju dobrú povesť!) Okrem mojich spokojných gymnaziálnych liet som toho veľa v tomto meste vlastne ani nepobudla. Tak mi prosim verte, ja nie som žiadna žalobaba a navyše - moja pamäť je tak slabá!

No a hádam sa po tomto prehlásení už teraz môžem aj ukázať na verejnosti. V Novom Meste nad Váhom aj na Tottenham Court Road.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Bývalá opatrovateľka: Bol to prázdny život, nedalo sa to vydržať

Agentúry zneužívajú vodičov aj opatrovateľky, tvrdí bývalá opatrovateľka v Rakúsku Angelika Horňáková.


Už ste čítali?