Utajený pôvod

Autor: Miriam Novanská | 24.10.2006 o 7:35 | Karma článku: 14,84 | Prečítané:  6914x

Nastúpil k nám do práce nový kolega. Keď som dostala e-mail od šéfa, že ho budem školiť, hneď mi padlo do oka jeho meno. Adam Bohacek. Nádhera, pomyslela som si. Konečne ďalší Východoeurópan do tejto preanglikanizovanej kancelárie. Aj keď robím v medzinárodnej firme, na celom našom oddelení okrem pár Austrálčanov a Novozélanďanov, (ktorých za cudzincov pomaly ani nerátam) niet okrem mňa ani jednej zblúdilej zahraničnej ovečky. Konečne!

Adam nastúpil a moje nadšenie na počkanie schladil. Okamžite vyhlásil, on je typický „Essex boy“ a okrem angličtiny nevie pol slova ceknúť v žiadnom jazyku. Keďže nevypadal veľmi zdieľne ohľadom pôvodu svojho mena, až neskôr vysvitlo, že ho zdedil po svojom otcovi, ktorý do Anglicka emigroval pred nejakým tým časom, zobral si za ženu Angličanku (krv a mlieko?) a splodili spolu syna. A tak po essexských lúkach pobehovalo chlapčiatko s východoeurópskym menom a lokálnym prízvukom.

Nedávno som sa dočítala, že v londýnskych školách viac ako polovica detí uvádza svoj rodný jazyk iný ako anglický a vláda sa bude musieť venovať problému ako dotiahnuť angličtinu týchto detí do úrovne, aby mohli študovať kompletné učivo svojho ročníka. Napriek tomu, že som si vedomá toho, akým kozmopolitným toto mesto je a koľko cudzincov sa tu potuluje, táto správa ma zaskočila. Viac ako polovica? Akosi som si vždy myslela, že veľa cudzincov sem jednoducho príde v požehnanom veku nevinnej mladosti, kvôli peniazom tu pár rokov zotrvá, naškrabe vhodný počet toliarikov a potom – rovná čiara domov – postaviť dom, zasadiť strom, a poviť syna. Nikdy som si neuvedomila, aká veľká masa ľudí sem prinesie svoje rodiny, prípadne ten dom, strom a syna povijú priamo tu!

Bola som ako tie tri opice – nevidím, nepočujem, nepoviem? Ktovie. Zrejme nie som jediná. Nedávno som sa viezla taxíkom a keďže mladý vysmiaty taxikár mal oblečené červené EASY tričko vo farbách bývalého Eurotelu, netrvalo mi dlho, kým som sa mu prihovorila v slovenčine. Vola sa Boris a bol ohromený mojou prítomnosťou v jeho taxíku. Vraj Slováka v našom mestečku ešte nestretol. To som bola ohromená zase ja. Pretože ja ich pre zmenu stretávam denno-denne. Žijeme my dvaja v rovnakej krajine? Či sa len Slováci akosi pomenej vozia v taxíkoch?

Som z toho nejaká zmätená. Nedávno sa mi posťažovala kamarátka, Češka s anglickým manželom a dvoma školopovinnými deťmi. Vraj celé ich detstvo do nich húdla iba po česky. Manžel po anglicky. Tešila sa, aké budú bilingválne. Odkedy chodia do školy, po česky doma prehovoriť nechcú. Angličtina je vraj cool! A smejú sa z jej prízvuku. Vraj – „Mami, to sa vyslovuje ináč!“. Tak si teraz búcha hlavu o stenu – „Načo som sa vôbec snažila? Celá táto nová generácia našich detí sa vykašle na svoj pôvod a jazyk!“

Až na zamrazilo. Spomenula som si na toho nášho Adama v práci. Priameho potomka Východoeurópana, ktorý sa k svojmu pôvodu radšej ani nepriznáva. Budú raz naše deti v „coolovej“ angličtine tvrdiť svojim kamarátom, že nemajú tušenia odkiaľ ich rodičia nabrali tie smiešne prízvuky? Bude raz naša minulosť, naše korene a podstata toho, kto sme a skadiaľ sme prišli úplne zabudnutá a nepodstatná? A možno to najpálivejšia otázka nakoniec – je to všetko v dnešnej dobe vôbec podstatné?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Podozrivé inzeráty lákajú na zdravotné pomôcky. Sú to šmejdy

Načúvací prístroj alebo strojček, ktorý narovnáva krivý palec na nohe, by si ľudia mali vyberať u lekára, nie v inzerátoch.

KOMENTÁRE

Komédia na súdoch. Prečo nie sú prípady Majského a Čuňu uzavreté

Treba sa pýtať, kde sme urobili chybu.


Už ste čítali?